Get Adobe Flash player

Hry a pokusy

Táborák Zo škôlky sme dostali domácu úlohu vytvoriť zaujímavé figúrky z cibule, zemiakov alebo inej zeleniny. Vyrobili sme pani Krumpličkovú s dcérou.
Continue reading

Tekvičkoví spoločníciTekvica sa už vyškiera na balkóne. Aby jej tam nebolo smutno, vyrobili sme jej kamarátov. Na nich je najúžasnejšie to, že akákoľvek anatomická nedokonalosť je okamžite vyhlásená za dokonalosť a teda nie je čo pokaziť. Začali sme výrobou kostričiek z tvrdšieho papiera. Väčšina z nich boli len kornútky. Do niektorých sme urobili dierky a zasunuli do nich ruličky z papiera. Trošku lepidla, občas kúsok lepiacej pásky a je to hotové. Na kostričky sme nanášali vrstvu domácej plastelíny. Robí sa s ňou dobre, je mäkká ale nie príliš, nelepí sa na prsty a nie je mastná. Keď sa dostane na koberec stačí ju nechať vyschnúť a zoškrabať a ak by sa dostala do zvedavých úst, tak neublíži.
Continue reading

Ako využiť zvyšky farieb na sklo Zásobu zlupovacích farieb na sklo som si vytvorila kedysi dávno, keď som vyrábala motýľov. Návod na ich výrobu nájdete tu. Neskôr sme ich využili na výrobu rôznych obrázkov na okná, zrkadlá, svietniky a vázy, ako sa bežne používaju. Vopred som si pripravila obrysy čiernou kontúrovacou farbou a potom deti dopĺňali obrázky, aj keď správnejšie by som mala napísať, že tam nalievali farbu koľko to len šlo a ešte a ešte. Nevadilo, prebytočnú farbu som po zaschnutí odstrihla. Časom kontúrka zhustla. Občas sa mi ju podarilo premiešať a nejaké hrčaté zvyšky z nej ešte vyliezli ale neskôr už ani to. Aj ostatné farby už odmietali poslušnosť. V tubách vznikli zrazeniny, ktoré upchávali neviemakosatovolá cez čo vychádza farba z tuby. Bolo to viac trápenie ako zábava a tak sme našli spôsob na ich posledné využitie. Okrem zvyškov farieb na sklo sme použili euroobaly ako podklad, prázdny čokoládový adventný kalendár a machovú gumu.
Continue reading

jar Sú to vyzdobené prázdne vaječné škrupiny, sú vyrábané počas veľkonočných sviatkov, ale kraslice to pravdepodobne nebudú. Akosi sa mi nechcelo vajíčka zdobiť tradičnými technikami a ešte nám ostali zásoby kraslíc z minulého roka, takže to ani nebolo nutné.
Preto sme pozmetali po svetlici, poškrabkali po múčnici a pripravili sme si všetky dostupné plyšové, látkové, plastové, hlinené, keramické aj papierové zvieratkovské hračky a prívesky. Roztriedili sme si ich na zvieratká, ktoré sa narodia z mamičkinho bruška a tie, ktoré sa narodia z vajíčka. Zo začiatku to bolo viac menej tipovanie. Napriek pomerne veľkým znalostiam zo sveta živočíšnej ríše, ostávajú u nás tieto informácie ignorované. Väčší záujem je o čiernu dieru ako o to, čo má spoločné krava, býk a teliatko.
Continue reading

Hry na doma II.1. Labyrint.
My sme použili 3 matrace, asi 20 krabíc s hračkami, prázdne veľké krabice, stoličky, stoly, detskú postieľku, penové puzzle, deky a plachty. Matrace postavíme na bok aby tvorili stenu a poriadne podoprieme, krabice vyskladávame na výšku po dvoch až troch kusoch podľa veľkosti. Všetko ukladáme tak, aby nám vznikli rôzne cestičky. Využijeme na to aj okolitý nábytok. Vytvárame tajné úkryty a slepé uličky. Najzábavnejší labyrint je taký, kde dieťa nevidí celú miestnosť, ale len cestičku pred sebou, teda keď sú okolité steny vyššie ako ono. Potom sa môžeme hrať kto prvý prejde z bodu A do bodu B, alebo si v labyrinte schovávať nejaké predmety, prípadne sami seba, alebo sa v ňom len tak jednoducho naháňať. Náš labyrint začínal v detskej izbe, viedol cez celú chodbu a kuchyňu až do obývačky a len samotné upratanie po hre mi trvalo takmer hodinu, ale stálo to za to.
Continue reading

Hry na doma I.1. Hľadáme.
Pripravíme si väčšie množstvo rovnakých drobných predmetov, napríklad prázdne obaly z kinder vajíčok, štipce, drobné plyšové hračky alebo loptičky. Čím ich je viac, tým lepšie. Deti odídu z miestnosti a my im tam porozkladáme predmety. Niektoré necháme len tak položené, niektoré poriadne schováme. Každé dieťa dostane krabičku alebo darčekovú taštičku a do nej si ukladá nájdené veci. Keď už to pre nich začne byť jednoduché, zmeníme miestnosť. Veci môže chovávať aj dieťa, ale pripravíme sa na to, že niektoré schová tak, že ich nájdeme až o tri dni.
Continue reading

Päť dôvodov prečo ísť na kurz keramiky.Mali sme krásne, ale veľmi náročné obdobie. Potrebovala som reštart. Tatinko kočíkoval Petru a ja s Tomáškom sme išli na kurz keramiky. Organizovala ho Dielnička u zlatej priadky v Trnave. Tu sú dôvody prečo by ste tam mali ísť aj vy:

1. Rozhýbete si prsty. Začiatok kurzu je venovaný spoznávaniu materiálu. Budete šúlať guličky a hadíkov, tvarovať placičky, alebo vyrezávať srdiečka, hviezdičky a vyrobíte si hrnček, svietniky, prívesky alebo šperkovnicu.
Nie je to náročné, bez problémov to zvládali aj deti a vznikali nám veľmi pekné a aj užitočné veci.
Continue reading

Prekážková dráhaZačali sme s pár prekážkami a s narastajúcim nadšením nášho potomstva postupne pribúdali ďalšie. Napokon naša dráha vyzerala takto:

– postaviť sa na štart na veľkého plyšového psa uprostred obývačky,
– vyjsť na detské schodíky, zoskočiť dolu,
– vyliezť na fitloptu, 10x sa na nej pohojdať,
– ľahnúť si do stanu /stan je našou bežnou súčasťou obývačky/ a chvíľku sa tváriť, že spíme,
– pokračovať do kuchyne, preskákať po podložke na opaľovanie,
– pohojdať sa na hojdacom koníkovi,
Continue reading

Čo s nálepkami? Kúpili sme 4 nálepkové knihy. 4 x 333 je tááákto veľa nálepiek. Jasné, že najskôr padli za obeť dvere, zrkadlo, stôl a kuchynská linka. Preto sme si dohodli plochy, na ktoré sa smú lepiť nálepky. Keďže sa blížila veľká noc, tie najmenšie nálepky skončili aj na vajíčkach.

V ďalšom kole sme si pripravili veľký papier. Baliaci by bol super, ale keďže sme ho nemali, poukladali sme si 6 hárkov kancelárskeho papiera do 2 radov po 3 kusy tak, aby sa čiastočne prekrývali a zo zadnej strany sme ich spojili lepiacou páskou. Použili sme farebné papiere. Zelené boli pevnina, modré boli more.

Continue reading

Kvetinkový pokusTáto jeseň bola nádherná. Všetky kvety už odkvitli. Ostalo len pár osamelých púpav a veľké množstvo myších chvostíkov. Všimli ste si niekedy aké majú krásne kvietky? Priniesli sme si ich pár domov. Do pohára s vodou sme nasypali potravinárske farbivo. Nevedeli sme sa rozhodnúť či použijeme červené alebo modré a nakoniec sme tam dali obidve. Tomáško mal štedrú ruku a nasypal tam toho toľko, že by to stačilo aj na polovicu lúky. Myšie chvostíky sme dali do vody. Prvé náznaky zafarbenia bolo vidieť už po hodine. Po štyroch hodinách už boli krásne farebné. Náš kvetinkový pokus mal veľký úspech…
Continue reading