Tekvica sa už vyškiera na balkóne. Aby jej tam nebolo smutno, vyrobili sme jej kamarátov. Na nich je najúžasnejšie to, že akákoľvek anatomická nedokonalosť je okamžite vyhlásená za dokonalosť a teda nie je čo pokaziť. Začali sme výrobou kostričiek z tvrdšieho papiera. Väčšina z nich boli len kornútky. Do niektorých sme urobili dierky a zasunuli do nich ruličky z papiera. Trošku lepidla, občas kúsok lepiacej pásky a je to hotové. Na kostričky sme nanášali vrstvu domácej plastelíny. Robí sa s ňou dobre, je mäkká ale nie príliš, nelepí sa na prsty a nie je mastná. Keď sa dostane na koberec stačí ju nechať vyschnúť a zoškrabať a ak by sa dostala do zvedavých úst, tak neublíži.
Continue reading
Mali sme krásne, ale veľmi náročné obdobie. Potrebovala som reštart. Tatinko kočíkoval Petru a ja s Tomáškom sme išli na kurz keramiky. Organizovala ho Dielnička u zlatej priadky v Trnave. Tu sú dôvody prečo by ste tam mali ísť aj vy:
1. Rozhýbete si prsty. Začiatok kurzu je venovaný spoznávaniu materiálu. Budete šúlať guličky a hadíkov, tvarovať placičky, alebo vyrezávať srdiečka, hviezdičky a vyrobíte si hrnček, svietniky, prívesky alebo šperkovnicu.
Nie je to náročné, bez problémov to zvládali aj deti a vznikali nám veľmi pekné a aj užitočné veci.
Continue reading